Mars, ako deruha planeta, obieha Slmko po drahe tvaru elipsy s velkou polosou 228 miliona km.Mars je najblizsie k Zemi vo vzdialenosti 56 milionov km a najdalej vo vzdialenosti 400 milionov km.Jehojasnost sa meni od 1,6m do -2,8m.Su obdobia, ked je Mers na oblohe stvrtym najjasnejsim telesom po Slnku, Mesiaci, a Venusi.Obycajne je vsak menej jasny ako Jupiter. Draha Marsa s excentricitou 0,0934 lezi v rovine sklonenej k ekliptike pod uhlom 1,8 stupna. Najmensie vzdialenost od Slnka je 1,38143 AU a najvacsia 1,66595 AU. Planeta obehne Slnko priemernou strednou rychlostou 24,13 km/s . Jeden obeh vykona za 686,98 dna.
   

Rozdiely teplot mezdi dnom a nocou su omnoho vacsie ako na Zemi, Mars ma prilis riedku atmosferu , aby zabranila nocnemu vyzarovaniu.Pretoze Mars sa pohybuje omnoho dalej od Slnka ako Zem, su teploty na jeho povrchu podstatne nizsie ako u nas. Pohybuju sa v rozmedzdi -130°C az +30°C .Teplota v rovnikovych oblastiach dosahuje 17°C az 27°C .Nad ranom poklesne na -73°C .Na poloch nikdy nevystupi nad -53°C .Teplota tmavych ploch je zhruba o 5°C az 15°C vyssia ako teplota okolia.

Rocne obdobia na Marse su dva razy take dlhe ako nase.Mars sa otoci okolo osi raz za 24h 37min 22,66s.
4. jula 1997 pristala na povrchu Marsu sonda Mars Pathfinder. Urobila rychlu prehliadku svojho okolia a odoslala na spat Zem asi 16 000 fotografii a udajov.
V blizkosti rovnika lezi planina Tharsis, velka 3 500 km.Vystupuju z neju obrovske vulkanicke utvary.Najvacsi z nichje Olympus Mons, vysoky 23 095 m nad okolitym terenom, je povazovany za najvacsi znamy vrchv slnecnej sustave.Najvacsim udolim je udolie Valles Marineris. Je siroke 200, miestami az 500 km a hlboke 7 km.Celkva dlzka trhliny je 5000 km.

Mars ma dva mesiace, Fobos (hrôza) a Deimos (strach).Mena dostali po synoch mytologickeho boha vojny. Objavil ich americky astronom Asph Hall.